V tomto smere pistuu úplne chápem... Proste život je otázkou priorít.... A auto tou hlavnou prioritou v živote teda nie je....Rovnako ako dom, záhrada, kariéra.... Dnes sú tu, zajtra tu byť už nemusia. Žijem pre dnešok. Netrápim sa pre to, čo bolo včera, netrápim sa preto, čo bude zajtra. Aj dnešný deň samotný mi prináša dosť situácii na riešenie.
Pracovať treba to je jasné, takisto tešiť sa z niečoho, snažiť sa o niečo....budovať niečo.... Ale žiť pre auto, vravieť o sebe, že \"šťastie že sú tú takí ako ja\", čo na auto nedopustia, je podľa mňa smutné... Áno, keď sa niečo stane, poškodenie majetku atď., človeka to zamrzí....ale....vždy je to len kus plechu, nemá to dušu, čo sa dá, to sa opraví, čo sa nedá, vyhodí sa, kúpi sa druhé....jasné, aj k materiálnym veciam sa človekovi viažu zážitky a spomienky, lenže....tie nám nikto nevezme, ak sa bavíme o autách, tak ani to, že to auto predáme, zničíme, nám nevezme to, čo si s tým autom pamätáme...a naopak, to že to auto budeme uchovávať v garáži pod dekou ako svoj najcennejší poklad, aby sme sa naň mohli chodiť pozerať, to nám nedá nič.... Jo, pekný pohľad na chvíľku, nič viac....
Nie je škoda auta, škoda je dobrého človeka.... Tak žite tu a teraz a pre tento moment.